História
Základný kameň kostola bol posvätený 11.10.1993 nitrianskym pomocným biskupom Františkom Rábekom. Výstavba prebiehala od augusta 1993 do októbra 1998. Investorom stavby bol Rímsko – katolícky farský úrad Trenčín a hlavným dodávateľom stavby bola firma Sibamac. Autorom návrhu je ing. J. Kostiaľ, pričom vykonávací projekt vypracoval MK – projekt Trenčín.
Stavebný dozor vykonával ing. Viliam Krajčík.
Autorom výtvarných diel je PhDr. Karel Rechlík.
Zastavaná plocha kostola je 830 m 2 , obostavaná plocha je 10 900 m 3 .
Kapacita kostola:
– na sedenie 450 osôb
– na státie 510 osôb
– spolu 960 osôb
Náklady na stavbu činili 30 miliónov SK, z toho úver u Ľudovej Banky 15 miliónov Sk.
Kostol bol posvätený 24. októbra 1998 J.E. Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom.
Od 1.7. 1999 je kostol vyčlenený ako Duchovná správa v rámci farnosti Trenčín. Správou kostola bol poverený:
Mgr. Ing. Juraj Križan.
Kapláni pôsobiaci vo farnosti:
Mgr. Martin Michalíček (2000-2002)
Mgr. Eugen Rybanský (2002-2004)
Mgr. Cyril Lieskovský (2004-2005)
Od 1. 7. 2005 sa Duchovná správa Kostola Sv. Rodiny zmenila na Farnosť Sv. Rodiny Trenčín – Juh. K tomuto dňu bol do funkcie farára novozriadenej farnosti ustanovený:
ICLic. Jozef Varhaník.
Kapláni pôsobiaci vo farnosti:
Mgr. Martin Orságh (2005-2008)
Mgr. Martin Kročka (2008-2011)
Mgr. Anton Žovic (2011-2012)
Mgr. Peter Mihálik (2012-2014)
Mgr. Juraj Musil (2014-2016)
Mgr. Pavol Stanko (2016-2017)
Mgr. Ján Kollárik (2017-2020)
Od 1. 7. 2019 bol do funkcie farára ustanovený:
Mgr. Miroslav Kukla.
Kapláni pôsobiaci vo farnosti:
Mgr. Ľuboš Utekal (2020-2021)
Mgr. Andrzej Mária Mituta (2021)
Do farnosti Sv. Rodiny Trenčín – Juh patrí celé sídlisko Juh, nové domy pod sídliskom Juh od kruhového objazdu a bytové domy na Soblahovskej ulici pri Leoni smerom na obec Soblahov a nové domy a bytovky Vila Park.
Sv. omše v kostole Svätej Rodiny na sídlisku Juh sa slúžia nasledovne:
V pracovné dni:
- pondelok o 18:30 hod.
- utorok až piatok o 6:30 a o 18:30 hod.
(cez letné prázdniny ranná sv. omša v pracovné dni nebýva).
Ak padne sviatok, alebo slávnosť na pracovný deň: ráno o 6:30 hod. popoludní o 17:00 hod. a večer o 18:30 hod.
- sobota o 7:30 hod a o 18:30 hod. s platnosťou na nedeľu.
- nedeľa: 7:00 hod., 8:30 hod., 10:30 hod. a 18:30 hod.
Farnosť Sv. Rodiny má v starostlivosti slávenie sv. omší v dome opatrovateľskej služby na Liptovskej ul. na sídlisku Juh, kde bývajú sv. omše vo štvrtok pred prvým piatkom spovedáme o 8:00 hod. a potom je sv. omša.
Vysluhovanie sviatosti zmierenia je pol hodinu pred každou sv. omšou. V týždni, v ktorom je prvý piatok sa spovedá hodinu pred každou sv. omšou. Vo štvrtok a piatok od 17:30 hod.
Na prvý piatok sa vo štvrtok a piatok chodí vysluhovať sviatosť zmierenia i do dvoch penziónov, a to na ul. Liptovská a Lavičková. Okrem toho i po rodinách. Pred Vianocami a Veľkou nocou sa taktiež spovedajú chorí po domoch.
V období Zjavenia Pána sa chodia posviacať byty, ako to býva zvykom.
Pravidelne koncom mája býva prvé sv. prijímanie školopovinných detí tretieho a vyšších ročníkov a každé dva roky vysluhovanie sviatosti birmovania.
Na sídlisku Juh sa nachádzajú dve základné školy, v ktorých asi 53% detí navštevuje hodiny náboženstva. Tieto deti vyučujú kňazi a katechétky
Počet obyvateľov sídliska podľa posledného sčítania: http://www.trencin.sk.
– Z našej farnosti pochádza tiež niekoľko kňazov a rehoľníc.
– Vo farnosti je 6 mimoriadnych rozdávateľov sv. prijímania.
Súčasťou kostola je budova farského úradu a priestory pastoračného centra tzv „prístavba kostola“. Sme vďační za každú pomoc a podporu.
O spoločenstvách a mnohých stretkách viac info v sekcii spoločenstvá.
Vitráž na oltárnej stene
Témou je patrocinium – zasvätenie kostola Svätej Rodine. Základným motívom je sediaca Panna Mária s dieťaťom, ktoré pozdvihuje zo svojho klina. Postava sv. Jozefa, pestúna a skromného ochrancu Svätej Rodiny je takmer skrytá v pozadí. Jozefova tvár vedľa hlavy Panny Márie sa obracia k malému Ježišovi. Celú kompozíciu prestupujú anjelské krídla, ktoré svojimi tvarmi a farebnosťou dodávajú scéne slávnostný ráz a dynamický charakter.
Kruhová vitráž, o priemere približne 3,8 metra, je rozdelená na štyri časti. Týmto spôsobom vzniká kríž, ktorý naznačuje vykupiteľské vyústenie Ježišovho života. Kríž sa tak stáva základným a na hlavnej osi celého priestoru kostola umiestneným symbolom.
Sklenené materiály, predovšetkým tavené opaktné sklá, boli zvolené tak, aby pôsobili ako ľahko presvetlená mozaika, predsunutá pred prehnutú oltárnu stenu.
Svätostánok – tabernaculum
Svätostánok je vyrobený z rovnakých materiálov ako vitráž (sklo, leštená mosadz). Obvodový presklenný rám opticky zväčšuje vlastnú schránku svätostánku a naznačuje horiaci ker – jeden z najstarších biblických obrazov Božej prítomnosti.
Dvere svätostánku sú zdvojené a ich vnútorné osvetlenie plní funkciu večného svetla. Výtvarne je použitý motív vychádzajúceho slnka – kotúč pretkaný energetickými krivkami a vyžarujúci tlmené červené svetlo.
V priestore za hlavným oltárom je prítomnosť svätostánku pripomenutá mierne predsadenou kovovou doskou so štyrmi krížovo sa rozbiehajúcimi lúčmi vitráže.
Krížová cesta
Krížová cesta je tvorená zavesenými zástavami – maľbami na plátne bez rámov. Maliarske poňatie smeruje k vytvoreniu dojmu „otlačku“, stopy, ktorú udalosti krížovej cesty zanechali na ploche zhrebného plátna. Tiež volné zavesenie plátien môže pripomenúť otlačok Kristovho tela na známom Turínskom plátne.
Umeleckým cieľom nebolo ilustratívne znázornenie, ale predovšetkým dôraz na vnútornú dramatickosť a zmysel pašijových udalostí. Umiestnením zástav v rozličnej výške zodpovedá architektonickému poňatiu interiéru kostola, ktorý priestorovo graduje smerom k oltáru. Krížová cesta preto i spôsobom svojho umiestnenia upozorňuje na zásadné okamžiky svojho deja a podtrhuje ich význam.
Niektoré výjavy (zastavenia) boli zlúčené do jedného obrazu. Bolo tak možné dosiahnuť vážneho rytmu veľkých formátov (približne 3,5 x 1,2 metra) a zachovať monumentálne merítko celku. Dole umiestnené kríže s číslom upozorňujú na postupné radenie tradičných štrnástich zastavení.
Stručný komentár k obrazom Krížovej cesty
Zástava 1:
Zastavenie I. Ježiš je odsúdený Pilátom. Pilátova tvár v ľavej hornej časti obrazu nesie náznak rímskej cisárskej čelenky – venca. Gesto „umytej“ Pilátovej ruky vysiela Ježiša na cestu utrpenia.
Zastavenie II. Ježiš prijíma ťažký kríž a jeho postava vystupuje z formátu obrazu do priestoru. Odvracia sa od Piláta a sústreďuje sa na svoje poslanie.
Zástava 2:
Zastavenie III. Ježiš prvý krát klesá pod krížom.
Zastavenie IV. Zároveň stretá svoju matku, ktorá mu vystupuje v ústrety akoby z nášho prostredia. Modrá mariánska farba akcentuje výnimočnosť tohto stretnutia.
Zástava 3:
Zastavenie V. Šimona Cyrenejského prinútili, aby pomohol niesť ťažký kríž. Pre Šimona je toto bremeno iba fyzické. Skutočná váha spočíva ďalej na Ježišovom tele a duši.
Zástava 4:
Zastavenie VI. šatka, ktorou podľa legendy žena menom Veronika podala Ježišovi, aby si utrel tvár. Jej odtlačok nezachycuje len stopy utrpenia. Červeno – biely záblesk prekrýva tvár ako plameň obete a symbol Ducha.
Zástava 5:
Zastavenie VII. Ježiš druhý krát padá. Váha kríža ho tlačí až k najspodnejšej časti obrazu.
Zastavenie VIII. Jeruzalemské ženy sa bezmocne prizerajú a plačú. Z úst zrazeného Ježiša znejú slová výstrahy: „Keď sa toto deje so stromom zeleným…“
Zástava 6:
Zastavenie IX. Ježiš tretí krát padá.
Zastavenie X. Leží pred cieľom cesty obraný i o svoj odev.
Zastavenie XI. Nad ním sa vztyčuje kríž, aby Spasiteľ mohol byť „vyvýšený“ a potom „pritiahol všetkých k sebe“.
Zástava 7:
Zastavenie XII. Ježiš umiera na kríži. Obraz je roztrhnutý – ako jeruzalemská chrámová opona. Drevo kríža už nie je v tomto výjave viditeľné. Samotné telo prijíma jeho formu, ktorá je zároveň znamením otvorenej náruče.
Zástava 8:
Zastavenie XIII. Kríž v pozadí je prázdny. Ježišovo telo je zložené a položené matke do lona. Žiadne iné postavy nerušia majestátny kľud, kedy sa Mária stáva „kráľovským trónom“. Mária naposledy kladie ruku na Ježišovo srdce.
Zastavenie XIV. Ježišova ruka smeruje k zemi. Telo opúšťa obraz a klesá do priestoru. Bude položené do hrobu a nastane hlboká noc – najdramatickejšia predohra v dejinách spásy.